secretDiary IV.

prilis blizko, ci tak daleko
v tichu kracat, bezat za tmy
v teple sa schovat za hmlu okien
nezabudni si kridla nech ta odnesu
na druhu stranu kde nieto otazok
faraway, so close...

ale ved ono to je stale take prekalpanie sa, z plusu do minusu, stale vzdy a vsade, v pohybe, len nezastat.......

vtedy vylezies von, na ten cisty sneh praskajuci este slabo aby ti odlahlo... ze zas utekas, ze neprijimas, ze bojis sa, ze stavias hrad s vezou na vrchu...... 

dajte mi za dzban sebaironie!!!

andThen

and then came a day, and then came a night, and all that become as crazy as normal when snow falls down...

secretDiary II.b

30.11.

do siveho rana sa prebudis na divnom mieste. je ti zima, a len matne si spominas na utrzky noci. chcel si bezat najskor asi pred sebou.

7.12.

urdzujte paniku. nepredbehnes, nepreskocis, nechytis psa za chvost bez nasledkov. nepodlezies plot.

secretDiary III.

...a zima prisla necakane. v decembri. 

v sposobe vsetko vsade, nikto nikde/vsetci vsade, si sa zrazu prebrala do zimneho mraziveho rana; rozmyslas, ci ma zmysel pokracovat, ale ved nevies v com. lebo to co je a to co nieje je teraz naraz. 

ked sa na chvilu prichytis pri tom, ze rozmyslas, len to akurat hrotis kam netreba. mas divne zlozvyky: najradsej si komplikovat zivot. lebo ked niet co, akoby si ani nebola.

a tak, kto by to bol cakal, prebdies nad nim celu noc, ked v mukach, ktore su dosledkom rychleho tempa a nerozvazneho rozhodnutia, bojuje takmer o zivot; ked konecne nadranom zaspi spankom deti, si konecne rada, ze si uz aj ty mozes pospat. ved je sobota. nezazivas toto casto, skor nikdy.

kolko paralelnych svetov zvladne jeden clovek naraz? a da sa to vobec rozoznat, a ci to vobec treba?

vrhla si seba tak nahle do tohto undergroundu ktory bol doteraz len matnou kulisou udalosti nevsednych. a teraz, namiesto indickej reality, ktora sa ti jedneho dna zdala uz neadekvatna, zo stavu nic, teraz kluckujes ulickami poetizmu ciernych dier, snov a tuzob, na ktore si chcela zabudnut. 

ako si zachovat svoj pokoj a zaroven nebyt mrtva?

secretDiary II.

takze tak

vysla si von. za briezdenia, v rannej hmle, otvorila si naruc cudzincovi tu. ako, ci zas to je len de ja vu, casovou sluckou sa vracias na miesta velmi zname aj nezname. vo vlastnom meste roadtrip, kusok jesene vo vrecku, zem na topankach, ohen v srdci, co to na jazyku.... ano, motas si hlavu. jendoduchost ta pritahuje ako magnetka zrkadlo. ci vsak dokazes odpichnut sa z vlastnej skatule a konecne vykrocit inam? to je preto, ze si tolko iny a predsa tak rovnaky. zas vkladas doveru bezhlavo, tam nehladaj konzervativnost, keby ti jej bolo treba, ides uplne inde. tak hladas pramen co by doplnil vyschle rameno.

kusok hliny na topankach, listie vo vlasoch, pes s jablkom v papuli, vona horiaceho dreva a zapad slnka za sidliskom...

zijeme to v dynamickom svete plnom zmien

secretDiary I.

rymsky salat

vzdy, ked dojdem do artfora, otvoriac knizku, alebo ani to netreba, akesi rymy sa mi zacnu z hlavy rvat, pisat by to chcelo aj hned, alebo ist nieco ine tvorit. no alebo aj citat, alebo co ja viem. no ok. knizky su pekne. aj obrazy su pekne. aj fotky su pekne. aj vyhlad z atelieru mam pekny. zlty strom z lucoch odchadzajuceho slnka.

na krasu sa nehram.

veci su ake su.

ty si tu, kde si.

kdesi inde, vcera ci zajtra to nieje.

to nejde inam.

vcera

mas chut sa vnorit do vln hnedej deky za zvuku mesiaca v splne a s chutou jahod. zatial co z ulice sa ozyvajuca elektricka ti odmieta odpovedat na zajtrajsiu otazku. 12:05 hod

dadaisticky vers

mal asi tisic napadov za vecer,

chut bezat ulicou, mrazivym ranom.

myslis si, ze si divna ked v tmach neskorej noci nevidis nic neprijemne?

samota, ktoru chces nahle opustit ti pomaly naplna dni.

ale este stale mas malo ticha.

nastastie, v kutici 

na tretom poschodi, za javorom, teraz este zltym,

ta nikto hladat nebude.

len tam dojst

noVember