takze tak
vysla si von. za briezdenia, v rannej hmle, otvorila si
naruc cudzincovi tu. ako, ci zas to je len de ja vu, casovou sluckou sa vracias
na miesta velmi zname aj nezname. vo vlastnom meste roadtrip, kusok jesene vo
vrecku, zem na topankach, ohen v srdci, co to na jazyku.... ano, motas si
hlavu. jendoduchost ta pritahuje ako magnetka zrkadlo. ci vsak dokazes
odpichnut sa z vlastnej skatule a konecne vykrocit inam? to je preto,
ze si tolko iny a predsa tak rovnaky. zas vkladas doveru bezhlavo, tam nehladaj
konzervativnost, keby ti jej bolo treba, ides uplne inde. tak hladas pramen co
by doplnil vyschle rameno.
kusok hliny na topankach, listie vo vlasoch, pes s jablkom
v papuli, vona horiaceho dreva a zapad slnka za sidliskom...
zijeme to v dynamickom svete plnom zmien
No comments:
Post a Comment