rymsky
salat
vzdy, ked dojdem do artfora, otvoriac knizku, alebo ani to
netreba, akesi rymy sa mi zacnu z hlavy rvat, pisat by to chcelo aj hned,
alebo ist nieco ine tvorit. no alebo aj citat, alebo co ja viem. no ok. knizky
su pekne. aj obrazy su pekne. aj fotky su pekne. aj vyhlad z atelieru mam
pekny. zlty strom z lucoch odchadzajuceho slnka.
na krasu sa nehram.
veci su ake su.
ty si tu, kde si.
kdesi inde, vcera ci zajtra to nieje.
to nejde inam.
vcera
mas chut sa vnorit do vln hnedej deky za zvuku mesiaca v splne
a s chutou jahod. zatial co z ulice sa ozyvajuca elektricka ti
odmieta odpovedat na zajtrajsiu otazku. 12:05 hod
dadaisticky vers
mal asi tisic napadov za vecer,
chut bezat ulicou, mrazivym ranom.
myslis si, ze si divna ked v tmach neskorej noci nevidis
nic neprijemne?
samota, ktoru chces nahle opustit ti pomaly naplna dni.
ale este stale mas malo ticha.
nastastie, v kutici
na tretom poschodi, za javorom, teraz este zltym,
ta nikto hladat nebude.
len tam dojst
No comments:
Post a Comment