secretDiary II.

takze tak

vysla si von. za briezdenia, v rannej hmle, otvorila si naruc cudzincovi tu. ako, ci zas to je len de ja vu, casovou sluckou sa vracias na miesta velmi zname aj nezname. vo vlastnom meste roadtrip, kusok jesene vo vrecku, zem na topankach, ohen v srdci, co to na jazyku.... ano, motas si hlavu. jendoduchost ta pritahuje ako magnetka zrkadlo. ci vsak dokazes odpichnut sa z vlastnej skatule a konecne vykrocit inam? to je preto, ze si tolko iny a predsa tak rovnaky. zas vkladas doveru bezhlavo, tam nehladaj konzervativnost, keby ti jej bolo treba, ides uplne inde. tak hladas pramen co by doplnil vyschle rameno.

kusok hliny na topankach, listie vo vlasoch, pes s jablkom v papuli, vona horiaceho dreva a zapad slnka za sidliskom...

zijeme to v dynamickom svete plnom zmien

secretDiary I.

rymsky salat

vzdy, ked dojdem do artfora, otvoriac knizku, alebo ani to netreba, akesi rymy sa mi zacnu z hlavy rvat, pisat by to chcelo aj hned, alebo ist nieco ine tvorit. no alebo aj citat, alebo co ja viem. no ok. knizky su pekne. aj obrazy su pekne. aj fotky su pekne. aj vyhlad z atelieru mam pekny. zlty strom z lucoch odchadzajuceho slnka.

na krasu sa nehram.

veci su ake su.

ty si tu, kde si.

kdesi inde, vcera ci zajtra to nieje.

to nejde inam.

vcera

mas chut sa vnorit do vln hnedej deky za zvuku mesiaca v splne a s chutou jahod. zatial co z ulice sa ozyvajuca elektricka ti odmieta odpovedat na zajtrajsiu otazku. 12:05 hod

dadaisticky vers

mal asi tisic napadov za vecer,

chut bezat ulicou, mrazivym ranom.

myslis si, ze si divna ked v tmach neskorej noci nevidis nic neprijemne?

samota, ktoru chces nahle opustit ti pomaly naplna dni.

ale este stale mas malo ticha.

nastastie, v kutici 

na tretom poschodi, za javorom, teraz este zltym,

ta nikto hladat nebude.

len tam dojst

noVember

gardener'Snight

novembrové maliny potme zbierané...