secretDiary VII.

hmm, divné ticho, plno vecí, všade, stále dačo, a v hlave prázdno, ako keby, no neviem, ako keby sa to snehové bielo čo je teraz za oknami rozložilo aj vo vnútri, ale nejak divne, nie tak ako by to bolo príjemné... také divné je to nejak. nejak asi veľa rečí, a pritom niečo chýba. nejak veľa prítomnosti. chýba ti absencia, ticho, samota... taká, ktorú nemusíš nikomu vysvetľovať, nemusíš oznamovať, taká, kde stretneš seba. len tak niekde byť, len tak niekam ísť, neplánovane, ako voda, rovno za nosom.... hej, bojí sa, že ťa stratí, lebo konečne má niečo čo stojí za to? tak nech sa nebojí, lebo ten strach ťa odplaší.... nemôžeš vodu udržať v rukách nasilu, ona preteká, prúdom, neprestajne, len ju nestískaj príliš...

secretDiary VI.

zvláštne ticho toto februárové... ponad mesto zapadá slnko... vrcholce stromov kymácajúce sa vo vetre... zvláštne je to ticho sobotného popoludnia ktoré je ránom....