trdlo

plačem, ty si tá búrka,
trdlo, čo rozfúkala stuchnutú

zátoku, nechtiac, chtiac

utekáš, za sebou

pred sebou tlačíš vietor

plačem, aj nad riekou

odplaviť to snáď chcela by?

mohla povedať kadiaľ...

spadol si z neba, však

zem sa ti tu nepáči?

obi si kolená a trocha sa zapráš

modrinám i tak neunikneš,

v stave beztiaže

bezcitnosti, nepomôžeš,

tak, vzplaň... laň...

prepáč, ale ľúbim ťa, aj

keď to počuť ....

búrkou zahrmíš bez čakania