Woodland

Caspar David Friedrich cestou na Jánošíkovu baštu

praktica, 29mm, kodak 200

oU

kde si? ...

krasojazdkyňa

nevieš už ani odkiaľ sa to vzalo. vieš, že nieje dobre. cítiš to. ako severák v kostiach, že niečo nieje dobre. že odchádza, že utekáš, že máš vkuse nervy, že ti nepovie čo chce, že už ani nevieš čo chceš. že svet sa ti zmenšuje, než aby sa zväčšoval. že si ticho, že nekomunikuješ, že si smutná. že ráno vstaneš a chce sa ti revať. že sedíš v kuchyni a pokúšaš sa raňajkovať, ale ani nevidíš zmysel, a ani nemáš chcenie sa pohnúť. určite to nieje tým, že je zas november. kalendár s tým nič nemá.

až teraz, takmer po roku, si znova bolestne uvedomuješ ako si si zvykla na život osamote. všetko si stíhala, všade si došla, na nikoho si nemusela čakať, len na seba, brzdila ťa len doprava a zlé počasie.

nevieš čo sa to deje, ale nevieš sa dohodnúť už ani na tých každodenných blbostiach. ach jaj.

tak cestou domov vlakom čítaš knihu. rozumieš jej celkom dobre. kdesi v srdci ti to čosi trhá. nezvykneš plakať, ale teraz, kebyže toto nieje rýchlik, tak asi ozaj reveš, namiesto toho teraz slzy schovávaš do plyšového šálu. nebudeš tu robiť divadlo.

ale ako si rozmraziť vlastné srdce?

je nejak čoraz menej vecí ktoré tebou vedia pohnúť. nič, chlad, ticho, stuhnutosť, priamosť, strach, samota....

a teraz si chceš nahovoriť, že chyba je len v tebe, alebo čo? nikdy to tak nebolo, ani nebude. už máš jednoducho dosť toho sebectva a necitlivosti, pohodlnosti ktorá smeruje k niečomu veľmi divnému. či vari sám seba už nevidíš? už nevládzem bičovať si srdce, pozerať sa na to, ako sám seba ničíš, ako muž bez ženy ktorý nemá smer, ani nehľadáš, ani nedávaš, ani neprijímaš.... kde si?  tak ďaleko...

Uršula Kovalyk: Krasojazdkyňa, 2013

runnin' away

rohože

chýbaš mi, už tu niesi so mnou

chýbaš mi, už tu niesom s tebou

stojí tu z nás každý sám

v šere bytu, sám sebe schovaný

z vlastnej ulity, vtočený

z minulého, ospalého, bežíš preč

bežíš, len tu nebyť, nie tu, teraz

radšej tam, kde niesom

radšej tým, kým niesom

radšej mi povedz, čo mám robiť

nie netlač ma do toho, viem čo mám robiť

tak robíš nič, tak čakáš nič

kamkoľvek, akokoľvek

všetko aj nič

zas si tým, čím si nechcel

už tu niesi sebou

už nevieš, tebou

už nerieš

prezrieš

hasne plameň, nemáš kozub

kde máš kozub?

keď dáš pod zub, keď vložíš sa

keď prekročíš rohože

koho, že
kohože?

autumn's here, I come

pentacon six, fomapan 100, fomapan F17

kastely in color

praktica 29mm, kodak 200

kastely

pentacon six, fomapan 400

summerWanderings

ljubitel 2, fomapan F17

vilia auto, kodak 200

fragiLe

Tony Cragg, Kunsthalle Kosice

pentacon six, fomapan 100

kamoši

vilija auto, kodak 200

littleHouses

vilija automat, kodak 200

pyecka

praktica pentacon 29mm, kodak 200

oneUp

vilija automat, lomofilm

symetry

vilija automat, lomofilm

v tom tichu jari

stastne navrátená zo Stratenej, nezmrznutá v Ľadovej jaskyni, v tom tichu jari, čo za tamtými kopcami ešte stále kvitne by človek aj chcel zostať... nafurt

vilija automat, lomofilm

deepForest

ljubitel 2, fujicolor 100, single, double and tripple exposure

to the poke

stretArt