secretDiary VII.

hmm, divné ticho, plno vecí, všade, stále dačo, a v hlave prázdno, ako keby, no neviem, ako keby sa to snehové bielo čo je teraz za oknami rozložilo aj vo vnútri, ale nejak divne, nie tak ako by to bolo príjemné... také divné je to nejak. nejak asi veľa rečí, a pritom niečo chýba. nejak veľa prítomnosti. chýba ti absencia, ticho, samota... taká, ktorú nemusíš nikomu vysvetľovať, nemusíš oznamovať, taká, kde stretneš seba. len tak niekde byť, len tak niekam ísť, neplánovane, ako voda, rovno za nosom.... hej, bojí sa, že ťa stratí, lebo konečne má niečo čo stojí za to? tak nech sa nebojí, lebo ten strach ťa odplaší.... nemôžeš vodu udržať v rukách nasilu, ona preteká, prúdom, neprestajne, len ju nestískaj príliš...

secretDiary VI.

zvláštne ticho toto februárové... ponad mesto zapadá slnko... vrcholce stromov kymácajúce sa vo vetre... zvláštne je to ticho sobotného popoludnia ktoré je ránom....

secretDiary V.

Takže ten osudový dátum urobil predsa len svoje. Ako letmý dotyk uprostred divadelného predstavenia vyrúbal zrazu cestu von z temného lesa. V tom mraze sa ti to zdalo dosť nepravdepodobné, že na dne tejto hlbočiny môže nastať zvrat. A tak sa ráno budíš na sídlisku, kde si ešte nebola, za zvuku odhŕňania čerstvo napadaného snehu. Áno, všetko je tu nové. Ako nový deň, nové ráno. A divné telefonáty večne zvoniace. A ty sa ukrývaš v drevenom zrube ďaleko, pod kožušinou zo zvukom ohňa v krbe. Akoby bola zrazu nutnosť ukryť sa pred tým všetkým čomu už neveríš. Hej, a ty tomu zatiaľ neveríš. Ťažko asi povedať kam sa vybrať po prúde.

A tak zmeníš mu život. Raz, raz sa to stane. Skočí z mosta do tej studenej vody aby sa v nej naučil plávať. Tak. Hej. Ešte vyriešiť pár prehier, pár masiek, pár schovávačiek. A keď to už konečne môžeš vysloviť nahlas naháňaš novoročný ohňostroj.

A teraz čítaš jeho texty. Ako keď stretneš vlastné zrkadlo v druhej koži. A snažíš sa neutiecť.

Možno ti teraz chýba ten adrenalín. Možno si len potrebuješ užiť to ticho.

secretDiary IV.

prilis blizko, ci tak daleko
v tichu kracat, bezat za tmy
v teple sa schovat za hmlu okien
nezabudni si kridla nech ta odnesu
na druhu stranu kde nieto otazok
faraway, so close...

ale ved ono to je stale take prekalpanie sa, z plusu do minusu, stale vzdy a vsade, v pohybe, len nezastat.......

vtedy vylezies von, na ten cisty sneh praskajuci este slabo aby ti odlahlo... ze zas utekas, ze neprijimas, ze bojis sa, ze stavias hrad s vezou na vrchu...... 

dajte mi za dzban sebaironie!!!

andThen

and then came a day, and then came a night, and all that become as crazy as normal when snow falls down...

secretDiary II.b

30.11.

do siveho rana sa prebudis na divnom mieste. je ti zima, a len matne si spominas na utrzky noci. chcel si bezat najskor asi pred sebou.

7.12.

urdzujte paniku. nepredbehnes, nepreskocis, nechytis psa za chvost bez nasledkov. nepodlezies plot.

secretDiary III.

...a zima prisla necakane. v decembri. 

v sposobe vsetko vsade, nikto nikde/vsetci vsade, si sa zrazu prebrala do zimneho mraziveho rana; rozmyslas, ci ma zmysel pokracovat, ale ved nevies v com. lebo to co je a to co nieje je teraz naraz. 

ked sa na chvilu prichytis pri tom, ze rozmyslas, len to akurat hrotis kam netreba. mas divne zlozvyky: najradsej si komplikovat zivot. lebo ked niet co, akoby si ani nebola.

a tak, kto by to bol cakal, prebdies nad nim celu noc, ked v mukach, ktore su dosledkom rychleho tempa a nerozvazneho rozhodnutia, bojuje takmer o zivot; ked konecne nadranom zaspi spankom deti, si konecne rada, ze si uz aj ty mozes pospat. ved je sobota. nezazivas toto casto, skor nikdy.

kolko paralelnych svetov zvladne jeden clovek naraz? a da sa to vobec rozoznat, a ci to vobec treba?

vrhla si seba tak nahle do tohto undergroundu ktory bol doteraz len matnou kulisou udalosti nevsednych. a teraz, namiesto indickej reality, ktora sa ti jedneho dna zdala uz neadekvatna, zo stavu nic, teraz kluckujes ulickami poetizmu ciernych dier, snov a tuzob, na ktore si chcela zabudnut. 

ako si zachovat svoj pokoj a zaroven nebyt mrtva?